Scény ako vystrihnuté z hollywoodskych apokalyptických filmov o konci sveta sa z ničoho nič stali našou každodennou realitou. V dôsledku karanténnych opatrení sa zastavil normálny život. Zatvorené školy, zrušené koncerty, športové podujatia, zatvorené hranice a ďalšie epidemiologické opatrenia majú za cieľ zastaviť šírenie vírusu. Rozhodujú o nich vlády na základe informácií od odborníkov. Najťažšie na tomto rozhodovaní je posúdenie miery ich účinnosti a primeranosti. Razantný boj proti pandémii totiž prináša aj nezamýšľané dôsledky. Jedným z nich je nebezpečenstvo paniky, keď sa ľudia začnú predzásobovať v obave, že v obchodoch nebude tovar každodennej spotreby. Aj pápež František sa vyjadril, že „drastické opatrenia nie sú vždy dobré“.
Snahy zastaviť šírenie koronavíru nemajú len čisto epidemiologický rozmer. Čoraz viac sa do popredia dostávajú ekonomické dôsledky koronavírovej infekcie. K tým patrí narušenie dodávateľských reťazcov v globálnom meradle, ale aj dramatický pokles – až kolaps – domáceho dopytu po tovaroch a službách a otrasenie dôvery podnikov a spotrebiteľov v normálne fungovanie ekonomiky.
Kto dokáže prežiť?
Cestovky hlásia, že predaj dovoleniek sa takmer zastavil. Reštaurácie zívali prázdnotou už pred ich zatvorením. Zrušené koncerty znamenajú ekonomické straty pre umelcov. Zrušené súťaže spôsobujú finančné straty futbalovým, hokejovým a ďalším športovým klubom. Automobilky, ich dodávatelia a ďalšie priemyselné odvetvia čelia extrémnej neistote. Rovnako tak všetky firmy a všetci živnostníci bez rozdielu odvetvia, v ktorom podnikajú.
Aké budú dopady pandémie na ekonomiku dnes nikto nevie povedať. Závisia od odpovede na otázku, koľko firiem a podnikateľov dokáže prežiť, ak budú mimoriadne opatrenia, ktoré umŕtvili každodenný život, trvať napríklad mesiac. Inými slovami, koľko podnikateľských subjektov máme natoľko odolných, že dokážu prežiť celý mesiac s tržbami blízkymi nule a zároveň si ešte dokážu plniť všetky svoje záväzky voči zamestnancom, dodávateľom, štátu.
Legitímnou otázkou teda je, ako pomôcť prežiť tisíckam malých a stredných firiem, ktoré môže kritická situácia ekonomicky zlikvidovať, ak bude trvať príliš dlho. V porovnaní s inými krajinami je reakcia slovenskej vlády príliš pomalá a absolútne neadekvátna. Ministerstvo financií ohlásilo len opatrenia, ktoré majú obmedziť osobný kontakt na daňových úradoch a na poštách. Pre tzv. nepodnikateľov, 350 tisíc daňovníkov, ponúklo možnosť podať daňové priznania a uhradiť daň z príjmu do 31. mája 2020, pričom nebude uplatňovať sankcie. Toto sa však netýka platiteľov DPH, právnických osôb zapísaných v obchodnom registri a fyzických osôb podnikateľov.
Bude z našej lode Titanic?
Stačí sa pozrieť napríklad do Českej republiky, aby sme zistili, že v iných krajinách pre zmiernie dopadu koronavírovej krízy na zamestnávateľov a živnostníkov už stihli urobiť oveľa viac. K najčastejšie používaným kompenzačným opatreniam patria odklady platenia odvodov či daní, podpora skrátených úväzkov, preklenovacie úvery, pomoc zamestnávateľov s financovaním tých zamestnancov, ktorí sú na péenke či ošetrujú člena rodiny, a podobne.
Koronavírová kríza je aj testom schopnosti nás všetkých vyrovnať sa s mimoriadnou situáciou. Ak máme zabrániť apokalypse, mali by sme umožniť firmám a ich zamestnancom hľadať tie najlepšie spôsoby, ako prežiť, a tým zachovať zamestnanosť. Napríklad aj neuplatňovaním sankcií v prípade, že ich riešenia nebudú plne v súlade s platnou legislatívou. Od nepamäti totiž tvrdíme, že väčšina regulácií sa u nás prijíma tak, že ich je náročné plniť aj v ekonomicky dobrých časoch. Vôbec však nepočítajú s krízou mimoriadneho rozsahu. Zvýšenie flexibility je v záujme nás všetkých, zamestnávateľov i zamestnancov. Sme na jednej lodi. Tá momentálne pláva na veľmi rozbúrenom mori. A nikto z nás nechce, aby sa z nej stal Titanic.
Ján Oravec
The post Bude korona ekonomickou apokalypsou? appeared first on Nadácia F. A. Hayeka.
